Ružové sny
S chápavým pohľadom a láskavým humorom vytvorený príbeh mladého dedinského poštára Jakuba sa odvíja v tragikomickej polohe, so zvýraznením lyrického momentu v konfrontácii sna a túžob s teatrálnosťou každodennosti. Prívetivý Jakub rozváža na bicykli spolu s poštou aj kus svojej nálady, morálnej čistoty a otvorenej rojčivosti. Chromá babka ho môže bez ostychu požiadať, aby ju na chrbte odniesol na záchod, iná dedinčanka, aby zastrelil tchora v kurníku alebo rozriešil spor s nenásytným dedom. Jakub si vie milo a vrúcne vymýšľať, vie hltať nože, robiť stojky na riadidlách bicykla a z prázdneho vrecka vyčarovať kura – rád takto teší najmä svoju lásku Jolanku, žijúcu v cigánskej osade na okraji dediny. Po smrti babičky Jolana odíde do mesta učiť sa za šičku, Jakub utečie za ňou a nejaký čas spolu žijú – Jolane však začne čoskoro vadiť, že Jakub niekedy nedokáže rozpoznať rozdiel medzi hrou a „vážnym životom“. Zatiaľ čo Jakub dokáže na lúke za pár minút „postaviť“ vysnený čarovný dom, cigán Vojto, ktorému sa dievča tiež páči, stavia spolu s jej otcom za dedinou dom skutočný. Jakub a Jolana sú však rozdelení aj predsudkami rozdielneho prostredia voči blízkemu vzťahu ľudí rôznych kultúrnych a rasových komunít, nerealizovateľnému už kvôli vžitému tabu.
Dramaturgický pôdorys filmu „Ružové sny (1976)“ odkazuje na klasický príbeh Rómea a Júlie. Namiesto rozhnevaných Montekovcov a Kapuletovcov tu stoja proti sebe bieli „gádžovia“ a Rómovia, dva odlišné spôsoby života, dvojaká kultúrna tradícia. Sujetový paradox spočíva v tom, že každý z nich siaha po hodnotách, pred ktorými ten druhý uteká. Kompozičným princípom Ružových snov je hravá variácia.
Náladovo protikladná „cigánska“ melodika hudby Petra Hapku spolu s lyrickým humorom dialógov Dušana Dušeka a výbornými výkonmi nehercov Juraja Nvotu a Ivy Bittovej, ktorí sú Hanákovým objavom, pomáhajú režisérovi opäť vytvoriť obrazovo – zvukový mnohohlas. Filmová štylizácia príbehu potláča tragickú nepreklenuteľnosť rozporov. Vychádza väčšmi z očisťujúceho smiechu ľudovej commedie dell’arte. Ružové sny sú lyrickou tragikomédiou a v kontexte sedemdesiatych rokov reprezentujú programový návrat k ľudskosti. Svojou hravosťou, humorom a pastelovým tónovaním problémov sú zároveň divácky najobľúbenejším titulom tohto režiséra.
ZAUJÍMAVOSTI O FILME
Hneď na začiatku sa vo filme objavuje záber na knihu od scenáristu filmu Dušana Dušeka „Oči a zrak“. Tú napísal v roku 1975 a je skomponovaná z krátkych poviedok, autorských úvah, humoristických básničiek a grotesiek.
V roku 1977 získal film cenu filmových divákov na 15. Festivale československého filmu v Bratislave. Hlavnú cenu, Veľké zlaté slnko za film a Malé zlaté slnko za mužský herecký výkon pre Juraja Nvotu (Jakub) na 15. FFM v Špindlerovom Mlýne.
V roku 1978 Cena ZSDU a SLF za najlepší film pre Dušana Hanáka a v roku 1990 hlavnú cenu Ledňáček na 4. festivale FINALE v Plzni.
Takisto získal Osobitné uznanie poroty na 6. MFF v Teheráne 1977, cenu Grand Prix v súťaži celovečerných filmov a Spoločnú cenu publika Asociácie pre umenie a film na 2. MFF v Ales 1980.
Ivu Bittovú, ktorá stvárnila hlavnú postavu Jolanky, predabovala Zuzana Kronerová a Ľudovíta Kronera, ktorý si zahral rolu Marcela, predaboval jeho slávnejší brat Jozef Kroner.
Do Juraja Nvotu (poštár Jakub) sa v rómskej osade zaľúbilo jedno dospievajúce rómske dievča, s ktorým si potom dlho písal.
Vo filme sa objavila aj známa hudobníčka Věra Bílá.
V dialógoch zaznie skutočná rómčina, ku ktorej filmári zámerne nenúkajú titulky.
Na Kolibe mal pod dozorom vedenia vzniknúť veselý a optimistický príbeh, ktorý končí svadbou. Dušan Hanák a scenárista Dušan Dušek nepodľahli tlakom zhora a napriek stopnutému nakrúcaniu nechceli príbeh uzatvoriť happyendom.
V prostredí rómskych komunít po roku 1989 film koloval na kazete a bol dosť obľúbený.
Snímka sa natáčala v lokalitách Bratislava, Jur pri Bratislave, Kamenný mlyn, Lednice, Pernek, Piešťany, Šaštín, Trebatice, Trhoviště, Trnava a Záhorie.
Juraj Nvota bol v poradí až tretím kandidátom pre rolu poštára.
Film získal Cenu Československé filmové kritiky v roku 1976.
V hlavných úlohách sú neherci a to vtedy študent divadelnej réžie na VŠMU Juraj Novota a brnianska konzervatoristka Iva Bittová.
Samotné nakrúcanie prebiehalo od 12. mája do 28. augusta 1976.
Režisér Hanák a spisovateľ Dušek ešte pred nakrúcaním navštevovali rómske osady, kde sa snažili odpozorovať spôsob života rómskej komunity.
V 70. rokoch boli Rúžové sny ako jediný slovenský film uvedené aj v zahraničnej kino distribúcii.
Počas nakrúcania v rómskej osade chceli obyvatelia osady vydať Ivu Bittovú za svojho syna. Pozvali ju k sebe domov, nakŕmili ju a zoznámili so svojím synom. Uniknúť sa jej podarilo len vďaka štábu, ktorý ju zháňal na ďalšie natáčanie.
RUŽOVÉ SNY
Komédia / Dráma / Poetický
Československo, 1984, 84 min
Réžia: Dušan Hanák
Scenár: Dušan Dušek
Kamera: Dodo Šimončič
Hudba: Pert Hapka
Hrajú: Juraj Nvota, Iva Bittová, Josef Hlinomaz, Marie Motlová, Hana Slivková, Sally Sellingová, Marián Labuda st., Milan Kiš, Václav Babka, Míla Beran, Naďa Hejná, Ľudovít Króner, Anton Trón, Věra Bílá, Libuše Havelková, Věra Součková, Štefan Mandžár, Jozef Belan
Strih: Alfréd Benčič
Zvuk: Ondrej Polomský
Scénografia: Ivan Kot
Masky: Anton Gendiar
Kostýmy: Milan Čorba
Spot Festivalu Áčko 2017 a jeho priebeh si môžete pozrieť tu: https://www.facebook.com/pg/ackofestival/videos/
Pre viac informácií o Festivale študentských filmov Áčko kliknite na nasledujúci link: http://festivalacko.sk/
Pridaj komentár