Slnko v sieti
Kedy?: 25.11.2017
Kde?: Kino KLAP (FTF VŠMU, Svoradova 2, 813 01 Bratislava)
O koľkej?: 19:00
Lyrický príbeh dospievania a emocionálneho dozrievania, nesmelej prvej lásky a bezprostredným svedectvom vtedajšej doby. Fajolo vníma svet cez ruky, v ktorých, na rozdiel od ľudskej tváre, vidí úprimnosť. Paradoxné je, že aj Fajolo má v podstate dve tváre. Na jednej strane túži byť s Belou, ale na druhej, sa stavia do polohy ľahostajného mladíka a znechutene komentuje všetko navôkol. Slnku v sieti je vlastná komunikácia prostredníctvom nie prvoplánových symbolov a protikladov, fotogenická kamera a inovatívna hudba vytvorená z ruchov prostredia, v ktorom postavy žijú a pohybujú sa.
Slnko v sieti Štefana Uhra je jedeným z prvých filmov československej novej vlny a najprelomovejším dielo veľkej trojky (spolu s Hollého snímkou Havrania cesta a Solanovým filmom Boxer a smrť). Týmto filmom začala tvorivá spolupráca medzi scenáristom Alfonzom Bednárom, kameramanom Stanislavom Szomolányim a samotným Štefanom Uhrom. Tieto filmy prekročili hranice umeleckého provincializmu reflektovaním „inej pravdy“ zameranej na človeka, spôsob jeho existencie a možnosti jeho sebarealizácie. Tvorcovia v životnej každodennosti nepriamo reagovali na dogmatizmus komunistickej ideológie a schematické zobrazovanie reality.
Motivickými východiskami scenára boli tri časopisecky publikované poviedky Alfonza Bednára – Fajolov príspevok, Pontónový deň a Zlatá brána. Ide o príbehy dospievania mladej dvojice, Fajola a Bely. Sujet filmu neponúka žiadnu veľkú drámy a hlavné postavy nie sú konfrontované so žiadnymi zložitými situáciami, v ktorých sa prejavia ich charaktery. Ich život iba plynie a oni spoznávajú svet na vlastnej koži.
Uher si pre svoj film ako hlavných protagonistov vybral nehercov. Preto sa kameraman i zvukár snažili Fajolovi a Bele uľahčiť nakrúcanie. Kameraman Stanislav Szomolányi použil ako prvý tzv. dlhú optiku v hranom filme aj preto, lebo neprofesionálni herci sa cítili nesvoji pri prudkom svietení. Vo filme boli taktiež použité aj dialógy nahrané skrytým mikrofónom v rôznych prostrediach. Neherci si zároveň počas nakrúcania filmu upravovali dialógy podľa seba, s čím Alfonz Bednár, autor dialógov, súhlasil.
Snímka bola taktiež akýmsi predchodcom civilizmu a tzv. pocitového filmu v slovenskej hranej tvorbe. Namiesto epicko – dramatickej kauzálnej výstavby tvorcovia nachádzali krásu vo všedných veciach. Vo fotogenickej kráse ošarpaných domov, strešných zákutí posiatych televíznymi anténami. Ide o prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka.
Zeljenková hudba nespĺňa konvenčnú sprievodnú funkciu. Zvyčajne má reálny vnútroobrazový zdroj ako tranzistor či amplión miestneho rozhlasu. Zeljenka zároveň vytvára súvislé pásmo rôzne modulovaných ruchov v štýle konkrétnej hudby. Takéto spracovanie hudobnej kompozície umožňuje prienik za hranice reálneho a taktiež evokuje hlbšie významy.
DOBOVÉ OHLASY
Napriek tomu, že sa jedná o prelomové dielo slovenskej kinematografie, ako väčšina iných diel nakrútených v 60. rokoch, aj Slnko v sieti dlho podliehalo cenzúre, resp. na niekoľko rokov bol tento film tzv. trezorovým filmom. Prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek údajne identifikoval v slepote matky politický symbol o slepote strany. Zatmenie slnka si vysvetľoval ako súmrak komunizmu. Čln na suchu zasa vraj predstavoval vtedajší stav socializmu, a preto nebolo uvedenie filmu do kín vôbec jednoduché. Zmätok v dospievaní mladého človeka bol v tej dobe chápaný ako metafora nespokojného pohľadu na vtedajšiu situáciu v Československu. Predstavitelia ÚV KSS si do názvu miesto „slnka“ dosadili „stranu“, a tak bol film po premiére dokonca nakrátko stiahnutý z distribúcie.
ZAUJÍMAVOSTI
Stanislav Barabáš odmietol režírovať tento film. Pri filme zbieral skúsenosti vtedy pomocný režisér Eduard Grečner.
Hlavného hrdinu Fajola hral neherec Marián Bielik, nahovoril ho však Michal Dočolomanský. Prvé slovo, ktoré vo filme Fajolo vysloví, je “kravina“.
Keď klesol Dunaj a zátoka, kde stál pontón, ostala bez vody, režisér Štefan Uher zmenil záver rozprávania. Nečakal, kým sa zátoka opäť naplní vodou, aby mohol nakrútiť, čo bolo predpísané v scenári.
Natáčanie prebiehalo od 11. júla do 9. novembra 1962.
Celkové náklady na film boli cca 2 300 000 Kčs.
Film sa nakrúcal v Bratislave a Nitrianskej Blatnici.
Podľa filmu Slnko v sieti bola pomenovaná národná filmová cena na Slovensku. Udeľuje sa od roku 2004 v dvojročných intervaloch.
V súťaži Anketa 2000 (anketa slovenských filmových novinárov a kritikov) obsadil druhé miesto v kategórii Najlepší slovenský hraný film storočia.
Pri príležitosti 50. výročia natočenia filmu bol na MFF Karlove Vary predstavený kompletne zreštaurovaný z nosiča Digital Cinema Package.
SLNKO V SIETI
Dráma, Československo, 1962, 90 min
Réžia: Štefan Uher
Scenár: Alfonz Bednár
Kamera: Stanislav Szomolányi
Hudba: Iľja Zeljenka
Hrajú: Marián Bielik, Jana Beláková, Ondrej Vandlík, Oľga Šalagová, Eliška Nosáľová, Ľubo Roman, Pavol Chrobák, Adam Jančo, Peter Lobotka, Vladimír Malina, Zuzana Rusková, Anton Galba
Strih: Bedřich Voděrka
Zvuk: Rudolf Pavlíček
Scénografia: Kiří Červík
Viac informácií o Kine Klap nájdete na našej webovej stránke:
Alebo sociálnych sieťach:
Kino KLAP
kinoklap
Pridaj komentár